Jožo Krištoffy: Nová cesta v Jordánsku a pár tipů na lezecké vybavení do stěn

Do pieskovcovej destinácie Wadi Rum sme sa s Maťom Krasňanským rozhodli vyraziť počas lezeckého stretnutia na českých pieskoch v Ádri. Možno práve preto, že sme práve liezli na piesku, nás to podvedome zatiahlo do najvyšších pieskovcových stien, do oblasti Wadi Rum v Jordánsku. Ubehlo pár týždňov a v polovici novembra sme už sedeli v lietadle do Tel Avivu v Izraeli.

jozo-kristoffy-wadi-rum04

Odtiaľ sme sa na druhý deň presunuli do dedinky Wadi Rum, ktorá je priamo v údolí pod stenami. Nevedeli sme, do čoho presne ideme, ale našim hlavným cieľom bolo vytvorenie novej línie. Nemali sme veľké oči, Maťo si celú jar liečil zranené členky a na jeseň lakte, ja som pre zmenu celú sezónu strávil na skalách v o čosi previsnutejšom sklone.

Nášmu cieľu zodpovedala aj hmotnosť našej batožiny na letisku. Každý sme mali približne 45 kg bordeku. Nemohli sme riskovať, aby úspech mesačnej expedície stál na jednom lane, jednom páre lezečiek, či jednom vrtáku. Taktiež sme nevedeli, aký charakter lezenia nás čaká, a akú stratégiu zvolíme pri našom prvovýstupe. Zobrali sme dvojičky aj jednoduché lano, 100 m fixu, dve sady friendov Black Diamond, stoppery, vŕtačku s náhradnou baterkou...

Na vrchole Jebel Rum

Prvý lezecký deň sme sa rozhodli zoznámiť sa s miestnym charakterom, a vybrali sme sa do ľahšej cesty za Aquarius 6b. Keďže to je lezenie na pár hodín aj so zlanením, a počasie vyzeralo, že bude dosť teplé, do steny sme toho veľa nebrali. Taktiež dĺžky boli pomerne ľahké, tak sme nevymýšľali so žiadnymi špecifickými istiacimi pomôckami a zobrali sme 6 friendov od 0,3 do 2, povyberali sme zopár stopperov (stredné veľkosti, tiež 6 kusov), pár šlingní, expresov a voľných karabín..., musli tyčinka do vrecka a jedna fľaška vody na sedačku druholezca. Teplé bundy sme tiež nebrali. Všetko nepotrebné vrátane topánok sme nechali dole v ruksakoch pod stenou.

Jožo Krištoffy v druhé délce Fatal Attraction

Ďalší deň sme už vynášali všetok bodrel pod stenu, pod líniu, ktorá nás proste priťahovala ako magnet. Impozantná a výrazná línia v neprelezenej stene priamo nad dedinou. Zvolili sme kapsulový štýl – čo sme preliezli, sme si fixli, a všetok vercaig sme nechali na najvyššom štande. Nasledujúce dni sme doliezli po fixoch a pokračovali ďalej. Keďže tu nešlo o nejakú rýchlosť ala alpský štýl, do steny sme si brali všetko, čo bolo potrebné – 3 litre vody, jedlo, teplú bundu, a všetko sme to mali nabalené v malom 35-litrovom Black Diamond Haul bagu.

Voľba oblečenia do steny vždy závisí od očakávaného počasia. Dobré a odolné lezecké gate, najlepšie s kevlarovými kolenami, v prípade, že hlásia chladné počasie, tak aj spodky, na vrch funkčné tričko, naň funkčné tričko s dlhým rukávom, prípadne tenší powerstrech a tenučká vetruodolná nylonová bunda, všetko čo najľahšie, a neobmedzujúce pohyb.

Keď zájde slnko, na nočné zlaňáky, či na istenie na štandoch, je dobre mať so sebou tenšiu, ale teplú primaloftku (prípadne páperku), v ktorej sa dá v prípade potreby aj liezť. A samozrejme niečo tenké na hlavu pod prilbu. Všetko je pravdaže individuálne. Liezli sme v púšti, a teda goráčky sme si sem vôbec nedoniesli, ani hrubé páperky.Masiv Jebel Rum

Po dokončení nášho prvovýstupu sme boli ešte docvičiť prvú, najťažšiu dĺžku, a cez rest day sme sa chystali na útočný RP deň, kedy sme chceli preliezť celú cestu voľne až na vrchol na jeden záťah. Tu už išlo o rýchlosť a o šetrenie energie. Výhodou bolo, že v tomto prípade sme už presne vedeli, kde, a aký materiál budeme potrebovať, a koľko nám to približne bude trvať.

Rozhodli sme sa liezť so sviňou (Haul bag), špeciálnym lezeckým ruksakom z dielne Black Diamond, určeným na lezenie, a hlavne, ťahanie v stenách. Prvolezec zo sebou bral vždy iba materiál, ktorý sme vedeli, že v danej dĺžke bude potrebovať, aby šetril energiou. Zbytok ostal na druholezcovi a v svini, ktorú sme väčšinou ťahali, aby sa aj druholezec čo najmenej unavoval, keďže v ďalšej dĺžke bude silu potrebovať zase on. Jedine v ľahších, a hlavne, položených dĺžkach, kde by mohol byť problém sviňu kvôli zachytávaniu ťahať, sme s ňou liezli.

Haulbag, špeciálny lezecký ruksak z dielne Black Diamond

jozo-kristoffy-wadi-rum0912. 2014 sa nám podarilo prelezom RP team úspešne zavŕšiť naše pôsobenie v novej línii Fatal Attraction.

Obťažnosť jednotlivých dĺžok sme utriasli na 8a+, 6a, 6c+, 6c+, 7a, 7b, následne naša línia pokračuje logickou líniou od bratov Remyovcov (5, 4, 5, 6a/b, 4) až na vrchol, spolu 420 metrov.

Nity sme zanechali na štandoch a 8 v prvej polovici najťažšej dĺžky, ktorá sa inak odistiť nedala. Zbytok cesty je skoro úplne bez nitov, len po svojich isteniach.

Do cesty si treba vziať kompletnú sadu friendov Black Diamond od mikro až po veľkosť 4, 5 a polkilovú 6, a skoro kompletnú sadu stopperov a slučky. Z vrcholu sa následne 3 hodiny zlaňuje divočinou zvanou King Hussein.

Ďalšie dni sme si dali trošku oraz, pár dní oddych, potom dve ľahšie cesty. Najprv sme sa nainštalovali do cesty, o ktorej všade písali, že je veľmi pekná – Beauty 6a.

Keďže počasie bolo relatívne teplé a neočakávali sme miesta, ktoré by nás mali lezecky zaskočiť, a v sprievodcovi sa spomínali len štandardné veľkosti friendov a jeden väčší, zobrali sme si len musli tyčinku do vrecka, pol fľaše vody a každý jedno tričko, ak by hore fúkalo.

Osobne dosť často v takýchto prípadoch používam sieťku (z lezečiek alebo sedáku). Dám do nej všetky drobnosti a pripnem ju na sedačku. Išli sme s minimom vecí, a s tým, že za 4 hodinky by sme mali byť už aj dole, a ak nie, tak trochu vysmädneme, či vymrzneme.

Ďalšou peknou cesto vedúcou až na vrchol najväčšej steny Jebel Rum bola 15-dĺžková (450 metrov) cesta Raid Mit the Camel 7a. Tu nás potešilo, že sa nám na najvyššiu horu podarilo doliezť za svetla, a konečne sme sa mohli rozhliadnuť na celú oblasť. Do cesty sme sa balili obdobne ako do našej Fatal Attraction, ale zobrali sme len štandardné veľkosti istení, a hlavne, slučky, keďže sme mali informácie, čo tam treba.

Jožo Krištoffy a Maťo Krasňanský v Jordánsku

Jožo Krištoffy a Maťo Krasňanský v Jordánsku

Po tom ako sme sa zotavili z prelezu našej cesty Fatal Attraction 8a+, v ceste Beauty 6a, a následne v ceste Raid Mit the Camel 7a, chytili sme druhý dych, a záverečné tri dni sa nám podarilo preliezť cestu Glory 8a+ (6a, 6c, 8a+, 7c+/8a, 6c) od izraelského lezca Ofera Blutricha, ktorá bola dokončená v decembri 2012.

Maťo Krasňanský v Jordánsku, Wadi Rum

Cestu sme vyliezli štýlom OS team (druholezec všetko flash), teda najlepšie, ako sa mohlo zadariť. Najťažšiu dĺžku som ťahal ja, a nasledujúcu Maťo. Papierovo by to mala byť najťažšia multipitch cesta vo Wadi Rum, a teda pravdepodobne aj v Jordánsku (do tej doby to bola cesta Rock Empire).

V porovnaní s najťažšou dĺžkou našej cesty Fatal Attraction sa nám Glory zdala ľahšia, možno také dobré 8a, ďalšia dĺžka max 7c. Glory je čisto športová viacdĺžková cesta, kde stačí sada expresov.

Jožo Krištoffy a Maťo Krasňanský v Jordánsku, stěna Wadi Rum

Večer sme si obaja grcli (pravdepodobne z úpalu), dali sme deň oddychu, a posledný deň vo Wadi Rum sme sa rozhodli zaútočiť do cesty Rock Empire 8a od českej trojice Beneš, Sobotka, Rosecký. Cestu preliezli v novembri 2005.

Typ jak se vybavit do velkých stěn od Joža KrištoffaV tej dobe to bol najťažší výstup v Jordánsku, a pravdepodobne i najťažší prvovýstup v tak vysokom pieskovcovom bigwalle vôbec. Následne bol tento prelez ocenený ako výstup roka českým horosvazem.

Cesta má 9 vlastných dĺžok (4, 6c, 7b+, 8a, 7b+, 6b, 7a, 6b, 5) a následne sa napája do cesty Raid Mit the Camel, ktorú sme preliezli pred 7 dňami, a pokračuje nasledujúcimi 7 dĺžkami obťažnosti od 4 do 6b+ až na vrchol. Spolu 500 metrov. (Keďže sme záverečné dĺžky Raid Mit the Camel už mali vylezené OS team, nepokladali sme za potrebné cestu doliezať až na vrchol. Cestu sme preliezli štýlom PP team. Najťažšiu dĺžku preliezol Maťo na druhý pokus. Ostatne dĺžky sme preliezli OS.

 A čo by som odporučil do stien...

Každá oblasť, stena, či cesta je iná, každá lezecká dvojka má iné schopnosti a skúsenosti, a v každej ceste treba mať so sebou inú výbavu. Pri lezení veľkých stien zohráva dôležitú úlohu rýchlosť a šetrenie energie. Po výbere cesty by si mala dvojka sadnúť a zhodnotiť, akú taktiku zvolí.

Zozbierať čo najviac dostupných informácii

V prvom rade je potrebné zozbierať čo najviac dostupných informácii o ceste a charaktere lezenia: Aké istenie bude treba? Budú stačiť štandardné veľkosti friendov (0,3 až 2), alebo aj mikro, prípadne, veľké? Sú dĺžky čiastočne istené nitmi, či potrebujem kompletnú sadu friendov so sebou? Stopery? Tricamy? Skoby a kladivo sa brať už nezvyknú, ale sú cesty, kde aj takéto ťažké haraburdy treba so sebou vziať.

Zjistit informácie o počasie

Ďalšou dôležitou vecou je počasie – do krátkej a relatívne ľahšej cesty, kde nepredpokladáme nočne doliezanie a zlaňovanie, teplú bundu nie je nutné brať, ale v dlhých, ťažkých, cestách, kde viem, že budem možno hodinu istiť, kým to kolega nacvičí a potom prelezie, a ešte potme doliezať, zlaňovať a vracať sa po zachytené lano, je teplejšia bunda dosť dôležitá.

Jožo KrištoffyProti dažďu si do steny nezvyknem brať nič, ale sú steny a dlhé výstupy, kde sa uživí aj gora-tex. Ak je teplo a slnečno, v ceste budeme 12 hodín, tak potom 3 litre vody a jedlo, ja zvyknem liezť v slnečných okuliaroch, aby sa mi skala neleskla.

Zlaňujeme, alebo berieme ľahké topánky na zostup? Malá, ale silná čelovka (napr. BD Spot), tejpovacia páska (tá sa hodí od drobných oprav materiálu, či strhaného opletu na lane, ako sme mali my, cez obliepanie prstov, až po prípadne zastavenie krvácania), Tiblock na improvizované šplhanie po lane, prusík na zlaňovanie, kladku s blokandom Micro traxion na ťahanie svine, odsadávak na štandy, špárove rukavice, malý skladací nožík, ak by bolo nutné urezať zaseknuté lano alebo šlingne na štand.

Potom už ostáva rozhodnúť sa, či druholezec bude liezť len so sieťkou na sedačke, s malým ľahkým batôžkom, alebo radšej, najmä ak sú tam ťažšie dĺžky, zoberieme sviňu, ktorú budeme ťahať, aby si druholezec normálne zaliezol, a hlavne šetril sily na svoje dĺžky.

Všetky rozhodnutia musia však zohľadňovať schopnosti dvojice – aký sme rýchly, čo je pre nás ľahké a čo ťažké lezenie, aké máme skúsenosti a odhad. Dobrý a skúsený lezec dokáže liezť rýchlo a s miminom vecí, ide do vyššieho rizika, ale je natoľko skúsený, že vie, čo robí. Slabší lezec je pomalší, potrebuje viac istiaceho materiálu, tým stráca viac energie a úspešný prelez sa mu vzďaľuje, no na druhej strane lezie aspoň bezpečne a naberá skúsenosti pre budúcnosť.

Tu platí – lepšie sa pokúsiť o prelez nabudúce, ako nemať túto možnosť už vôbec. Tu by som ešte podotkol, platí to síce aj na skalkách, ale v horách o to viac, nie každé stále istenie či štand je tutové, a preto je vhodne si vždy všetko skontrolovať, a hlavne pri zlaňovaní oželieť aj nejaký svoj materiál, a radšej štand poistiť, ak nevzbudzuje dôveru. Všetko lezecké vybavenie je koniec koncov len spotrebný materiál, ktorý si človek vždy môže kúpiť, ak sa vráti zdravý.

Celú story o tom, ako sme 5 týždňov fungovali v Jordánsku, aj s fotodokumentáciou, nájdete na www.kristoffy.sk.

text: Jožo Krištoffy

 

Odebírat

Pin It on Pinterest