Nepálské putování – část II

Výprava rozmanitým Nepálem pokračuje! S Michalem, vítězem HUDY soutěže o 1000 dobrodružství, se tentokráte podíváme do hor. Pohodlně se usaďte a začtěte se do příběhu psaného ve stínu himálajských štítů Mt. Everest, Lhotse, Ama Dablam a Tabouche.

Nepal_druhy_00

Ráno keď máš letieť z Káthmandu do Lukly sa začneš dozvedať veci typu, Nepálci majú čas, možno odletíme neskôr, možno neodletíme dnes, asi nedôjde celá bagáž s našim lietadlom, ale všetko bude v poho a vyber si. V čas odletu sa sáčkuješ do autobusu a ideš na dráhu (normalka). Tereza oznamuje že za 5 rokov v Nepále ide asi prvý krát na čas. Samozrejme, že to vydrží len do doby keď autobus zastaví a je ti oznámené že 40 min tu počkajte v autobuse na dráhe.

Let ako samotný je veľká paráda. Malým dvojvrtulákom pre 18 ľudí letíš pomedzi hory, ani nie ponad, ale medzi nimi a presne pochopíš prečo majú Nepálci aj kopce aj hory. Preletíš ponad kopec, lietadlom to hodí pár metrov hore dole, každý sa drží sedadla ako v poslednom momente života, ale popri tom v diaľke môžeš pozorovať panorámu zasnežených Himalájí. Sem tam pozrieš pilotovi ponad plece až zbadáš niekoho záhradu. Vravíš si aké super, kým si neuvedomíš, že to je pristávacia dráha kam to ide pilot položiť. 400m, do kopca, na konci stena s nápisom LUKLA AIRPORT.

Nepal_druhy_01

Na letisku jeden usmievavý Nepálec vedľa druhého, (okrem tých, čo ťa nenechajú fotiť na dráhe pri roztočených vrtuliach). Ľudia, ktorý majú zajednaných nosičov im odovzdajú veci a všetci sa pomaly vyberieme cez Luklu k bielej bráne Tamang Tole (2800 m n. m.). Proste cez bránu vlezieš do himalájskej Narnie. Na pláne je pohodových 10 km/3 h do Phakdingu (2652 m n. m.). Cez visuté mosty, žiadne odbočky, sem tam modlitebný kameň, tak sprava ale na pohodu. Taká tatranská prechádzka.

Ubytovanie, neviem ako inde ale myslím, že to bude dosť rovnaké. Táto trasa leží na najznámejšom treku Everest Base Camp v Sagarmatha parku, takže bez problému sa človek dostane aj k teplej sprche a suchej „posteli“. Lebo vraj sa dá naraziť aj na miestnosti s deravými stenami, oknami a dverami čo nejdú poriadne zatvoriť a tak... ale je to fajn.

Nepal_druhy_02

Namche Bazaar

V každom jednom filme s Everestom je Namche. Určite tam je. Cesta k nemu na 12 km/5 h, 700 m hore, 100 m dole. Fajn povrch, ploché kamene alebo tvrdá zem, sem tam trošku prašná. Údolie rieky Dudh Kosi je plné políčok so špenátom, zemiakmi, fazule, mrkvy, prechádzame cez pár dediniek, vodopádov, visutých mostov. Stále to tvrdím tatranská prechádzka, lebo keď natrafíš na vlnu turistov tak sa pýtaš WHYYY??? Až na tie karavány jakov, kráv, oslov sem tam koní.

Nepal_druhy_03

Prídu dva najslávenejšie visuté mosty v Nepále, ktoré boli tiež v každom filme s Everestom, vždy záber pred Namche. Nasleduje stúpanie asi na 2-3 h kde záleží aký si šlapač, alebo či už si stihol dostať nejaké črevné alebo žalúdočné problémy za ten jeden deň. Niekde v polke cesty, keď sa všetci tlačia na jedno miesto a ukazujú na strom zistíš, že je za ním Everest a Lhotse a Nuptse... Bolo to fajn na takú prvú ochutnávku.

Nepal_druhy_04

Mekka horolezcov a všetkých, ktorý sa idú na Everest čo i len pozrieť. Mesto v kaskádach v 3440 m n. m. s Irish pubom, disko, masážami, kaviarňami, North Face, Icebreaker a obchodmi, za ktoré sa nemusí hanbiť Bratislava/Praha. V posledných rokoch sa tam turizmus rozmohol až moc. Ale Nepál, zem chudobná, turizmus ich živí jediný. Zaujímavé a určite to treba zažiť. Sú tam heliporty a kúsok nad Namche aj dráha pre malé lietadlá. Ale všetku potravu a vybavenie sa tam snažia dostať svojpomocne nosičmi a jakmi. Preto je bežné stretnúť 160 cm, 55 kg nosiča s chladničkou, s dverami a oknom, 100 pivovými fľašami a podobnými výkonmi.

Nepal_druhy_05

Tretí deň sme vybehli na ľahko nad Namche do sherpských dediniek Khunde a Khumjung, budhistických chrámov, Hillaryho školy (iba prvý chlap na Evereste) a na pastviny jakov. V podstate taký okruh asi na 6 hodín pohodovej chôdze a troch vytrieskaných bateriek do foťáku, max 3900 m n. m., po prvých 40 min ale dostal človek plnú nálož. Mt. Everest, Lhotse, Ama Dablam, Tabouche, Mt.Peak 38. Chongba Sherpa náš šerpa (očividne) nám predtým vravel. Clean your eyes, clean your eyes. Most beautiful view in the world. Celý deň čo sme potom chodili kedy som sa otočil som mal tento výhľad na tanieri, pohoda.

Nepal_druhy_06

Cesta do Thame

4. deň sme sa vybrali do Thame (3800 m n.m.), najprv pohodička po vrstevnici cez Phurte a Thamo ani neviem či to nazvať dedinky (asi 10-15 domčekov), v údolí rieky Bhote Kosi. Asi na 4 hodiny pohodky, nejaké fotky, snickersky a môžeš baštiť obed.

Nepal_druhy_07

Boli sme skupina 15 ľudí, vekovo od 26 do 60 takže sa to 3x nedalo hrotiť. Čo sa týka výšky odporúča sa nerobiť denne viac ako 600 m pripadne 800 a potom sa o 100-300 vrátiť. Sám som bol prvýkrát nad 3500 m n. m., o výškovej chorobe som si niečo akurát prečítal. Bolesti hlavy sa človek nebojí, ale keď dôjde na opuch mozgu alebo embóliu pľúc tak to je iná (pred odletom som čítal ako sa to stalo holke už v 3400 m a len ju začala bolieť hlava), takže častokrát nie je trek obmedzený vytrvalosťou, silou, dĺžkou, vodou ale nadmorskou výškou, pred ktorou sa oplatí mať rešpekt pre neaklimatizovaného človeka.

Nepal_druhy_08

Každý deň od príchodu do Nepálu rozprávkové počasie, azuro, slnko, na tričko, sem tam aj na mikinu. Ale v deň kedy sa chystáš do 5000 m n. m. na najlepšie výhľady svojho života, fotku ktorú si dáš zarámovať a zážitok že si prekonal 5000 m n. m. Hej, vtedy sa to celé pokazí, hmla, vietor, zima.

Nepal_druhy_09

Sunder Peak

5. deň pochod na Sunder Peak (5368 m n. m.), resp. do predvrcholu niečo cez 5000 m lebo vraj na vrchol nás je veľa, je to náročné, treba lano atď., skrátka ma chcel šerpík asi len dostať do otáčok, že v podstate nevyleziem na žiadny vrchol.

Nepal_druhy_10

Ráno som pocítil už v spacáku. Okno zamrznuté, vonku stále šero, sem tam sa niečo otvorilo. Asi po hodine v 4400 m n. m. sa prvá skupina oddelila, že keď nevidí na dva metre to nemá moc zmysel. Tých ktorých bolela gebula končili tiež.  Mraky sa potrhali na pár minút a z 2 metrov bolo vidieť aj na 50m potom zase nič. Približne po ďalších 160 výškových to vzdali ďalší štyria. Pauza v 4800 m n. m. kedy prevládol názor väčšiny, že sa im v podstate nechce a nemá to zmysel keď nič neuvidíme, ma dostala. Buď tam pôjdem sám s bolehlavom a sám späť. Nakoniec po pár fotkách a snickerskách sklamaný mierime dole všetci. Večer je cítiť jemný bolehlav až do rána. Ale nie je to tak hrozné ako nasledujúce ráno bez jediného mráčika.

Nepal_druhy_11

6. a 7.deň cesta naspäť do Namche bola rýchla, tam sme ešte pojedli nejaké burgre s hranolkami a pizzu keď už sme v tom Nepále, porobili posledné nákupy s prirážkami ako od Tatra Mountains na Slovensku a ďalší deň ťahali do Lukly. Trasa na pohodu keď nemáš sem tam problémy s kolenom po ceste dole kopcom. Vtedy vrelo neodporúčam. Na večer sme ešte pozreli Luklu, oslávili náš trip nepálskym rumom a tortou, dostali inštrukcie že ráno o 9 letíme tak o 8 na letisku.

Nepal_druhy_13

Odlet

Ťažko sa to opisuje ale spali sme v „hoteli alebo lodžii“ rovno na letisku. Pri pohľade z okna z ktorého bola vidieť len dráha prevládal pocit, že keď si ľahnem musí ma rozsekať najbližšie pristávajúce lietadlo.

Ráno znova. Prekliata hmla. Nebolo ani vidieť na tú dráhu, ktorá sa mi dotýkala okna. Takže z odletu o 9 bol odlet o 11:30 a z odletu o 11:30 bolo celodenné čakanie a ďalšia noc v Lukle. Ďalšie ráno znovu. Pár lietadiel odišlo keď sa to na chvíľu rozfúkalo ale vraj to funguje, že najskôr idú letenky na daný deň až potom zmeškané takže na 99% to vyzeralo na ďalšiu noc v Lukle.

Nepal_druhy_14

Keď je tam hmla, tak sa ochladí. Nepálci nepoznajú, „že zakúrme si, je nám zima“. Poznajú len zohrejme si čaj a jedlo popri tom nejaké teplo unikne do miestnosti a aj to len večer. Takže dva dni sedíš nehýbeš sa už je ti zima, si mrzutý lebo všetci sú mrzutý a všetci môžu za to počasie a nepálsky systém. Nakoniec sa podarilo vykšeftovať miesto vo vrtuľníkoch za 450 $ na hlavu ale nič sa nedalo robiť, ďalší deň nás čakal let do Európy a posúvať to celé by sa značne predražilo.

Nepal_druhy_15

Odchod z Lukly je samostatná kapitola života každého kto Luklu navštívil. Vážne, dá sa to vygoogliť. Najdlhšie tam ľudia čakali tuším 13 dní.  Problém je ale jednoduchý a dá sa pochopiť. Je to príliš nebezpečné. Takže sa lieta len za pekného počasia. To že tam je retardovaný systém a chaos a nevie ani pán boh ako to funguje je už ďalšia kapitola.

Nepal_druhy_17

Večer v Káthmandu, posledná spoločná večera, kto chcel, takže tak polovica, nejaké drobnosti kúpiť a ráno na letisko a lietadlový maratón naspäť.

Nakoniec celkom podarený výletík za 14 dní. Byť na mne idem 2x do roka (jar, jeseň). Fascinujúci svet, úžasní ľudia, dobré jedlo, počasie akurát, občas, keď sa nepokazí v najhoršej možnej chvíli. No aspoň má človek dôvod sa tam vrátiť.  Cez cestovku som bol prvýkrát, vždy chodím sám a nejako sa zadarí. Milo som bol prekvapený. O nič sa nemusím starať, tu nastúp , tam výstup, tu máš permit, tu je ubytovanie, letenka. Celkom servisík. Navyše som spoznal nových ľudí. Kamila sypala informácie a historky z rukáva od rána do večera. Takže Livingstone za mňa palec hore a niekedy si to snáď zopakujem.

Nepal_druhy_18

Výbava, jedlo, rady

Čo sa týka výbavy na 14 dní tak asi každý po svojom či? Ja nosím statív, foťák, objektívy, baterky, a somariny.

Batoh mám Fjallraven Abisko 65, nemať ale veci na fotenie, určite sa snažím dostať do 45 l max 50 l. Keď si to chcete nosiť sami. Ale celkovo veľa vecí si brať je zbytočnosť, lebo všetko bude zaprášené zatuchnuté tak sa bal s rozumom. A keby si chcel nejaký malý batoh na jednodňové vyletíky tak skús Kanken alebo iba nejaký vak čo zroluješ a nezaberie ti polku batožiny.  Každú chvíľku si vieš niekde zastaviť a niečo kúpiť alebo vziať. Keby si chcel nosiča vychádza to asi na 20$ denne + nejaký tringelt na konci.  Zbaľ sa rozumne, odnes si to sám/sama ušetríš a budeš mať dobrý pocit. Alebo nemusíš a zaplať si nosiča a nebudú ťa bolieť nohy a potiť sa ti chrbát.

Nepal_druhy_23

Vezmi si nejakú windstoperku aj gate. Páperka je super ale ukázalo sa že z mojej mammutky lezie viac peria ako z nepálskej „mammutky“ za 1/6 ceny.

Tričká a spodné prádlo by som šiel určite už len do merina. Mám Icebreaker tričko a bola to asi jediná vec čo mi po týždni nesmrdela. Bez problémov sa to dá nosiť aj 5 dní v kuse. Po tých 7 dňoch všetko bolo nejaké stuchnuté, po nociach tam bývalo vlhko. Takže vol merino power ušetríš kusy, váhu, objem ale prídeš o výplatu.

Nepal_druhy_24

Počas treku sa dá bez problémov spať v lodžiách, niečo ako hotel/chatky = 1 -2 posteľové izby 2.5x3m s posteľou, matracom a dekou.  Síce tam kúrenie neexistuje ale nejaký bojler na vodu na sprchovanie za príplatok asi do 3€ ti pustia, takže keď nechceš tou 8 stupňovou vodou sa nemusíš sprchovať. A v spoločenskej miestnosti sa večer väčšinou zakúri buď drevom alebo sušenými jačímy lajnami. Správne, jačímy (kravskými) lajnami a robí to občas kuchár.

Ja mám spacák Sir Joseph Paine 400 je ok ale keby mrzlo každú noc prípadne keby šlo na -10 bolo by to bolo asi dosť na hrane takže by som odporučil 600/900. Pochvaľovali si všetci okrem tých, čo mali 1000ky tým bolo všetkým každú noc teplo. Určite odporúčam páperie. Je drahšie ale tá váha a rozmer za to stoja.

Nepal_druhy_22

Topánky to je asi jedno, povrch super ja som to spravil s Mammutami. Len si neber nejaké lezecké bomby keď nejdeš liezť. Ale ukázalo sa, že šľapky/sandále do sprchy a tak tiež sú fajn vec. Nemal som ich tuším ako jediný.

Vodu tam neodporúča piť nikto. Takže možnosti sú 3. Filter, dá sa našróbovať na fľašku a piješ, ja fľašky nemám rád, vodu lejem do camel bagu, ešte môžeš vziať varič a malú bombičku a prevariť si to, to máš ale zase váhu a objem navyše. Tretia možnosť sú dezinfekčné tablety alebo kvapky. Ja som mal tablety ale myslím že to by mal byť človek tiež zvyknutý, lebo mne to ASI rozhádzalo črevnú mikroflóru čo znamenalo 2dni bez jedla. Ale ostatný nič tak ťažko povedať. Určite nezabudni nejaké probiotiká. Tiež je možnosť si kupovať balenú vodu. 0,5 l plastové flašky. Ale na toľko turistov je to mega mega veľa odpadu + nosiť aspoň 2 fľašky a stále ich vyťahovať je nepraktické tak skús jednu z tých prvých troch možností.

Peniaze v Nepále si vymeníš na letisku alebo hocikde, za dolár je okolo 110 rupií, za euro asi 125 + - 10 ako všade kde sa snažia na turistoch zarobiť.

Nepal_druhy_21

Rada číslo 1

Keď doletíš do Káthmandu a chceš sa vyhnúť 3 hodinovému čakaniu. Ako prvé iba zaplatíš nejaký kolok za víza, nepotrebuješ k tomu nič. Až potom si vyplňuj vízové papiere a choď k colníkovi. Lebo každý najskôr vyplňuje, nevie to spraviť, zisťuje čo sa deje a potom idú po ten kolok ale sú tam len 2 okienka, tak sa vytvorí rada a jedno s druhým, tak buď múdrejší a urob to opačne.

Rada číslo 2

Neboj sa zjednávať. Thamel je v Kathmandu jedno velké trhovisko, cenu bez problémov zjednáš na polovicu alebo aj 1/3. Často krát na teba vybehne Nepálec len ideš okolo a aj keď nie si ten typ povedz, že mu dáš len 1/3 bude sa tváriť že nič, ale nakoniec sa stretnete v polke. Podaktorý si museli kúpiť aj nové batohy lebo to nemali ako všetko odniesť domov.

Nepal_druhy_20

Rada číslo 3

Buffka, slnečné okuliare, čelovka, a čapica. Bez toho ani nenastupuj do lietadla resp. môžeš a kúp si to v Káthmandu za 3 koruny. Ak ti chýba niečo z výbavy v Káthmandu to kúpiš. Všetko aj to čo nepotrebuješ.

Rada číslo 4

Daj si zo všetkého. Ochutnaj všetko je to dobré, je toho veľa.  Ak si objednáš dal bath tak si uvedom v čas kolko zvládneš. Inak bude teta s úsmevom za tebou chodiť a stále dokladať dokladať a ty sa prežereš ako prasa.

Nepal_druhy_25

Odebírat

Pin It on Pinterest