Pohled z druhé strany aneb kdo vlastně jsou lidé v HUDY

Napadlo vás někdy, co jsou vlastně zač lidé, kteří vám na prodejnách radí s výběrem bundy nebo bot na další výpravu do hor? A co teprve ti, kteří stojí za scénou a starají se o to, aby vše běželo tak, jak má? Třeba vám na tuhle otázku odpoví Maroš Borza z HUDY Žilina.

hudy_lide_05

Pred nedávnom som zažil na predajni zaujímavú skúsenosť. Zákazníčka, ktorej som pomáhal s výberom, mi  počas rozhovoru úplne mimovoľne a s ľahkosťou pripomínajúcou labutí let, povedala: „vy ste presný opak toho ako vyzeráte...a nonšalantne pritom mávla rukou, akoby odháňala okolo jej hlavy lietajúcu muchu.

Bum. Musím sa priznať, že po tomto jej výroku som ostal stáť ako skamenený. Netuším prečo, ale prvá vec, ktorá mi v tej chvíli napadla, bol starý ošúchaný vtip, v ktorom prišli policajti oznámiť chlapíkovi, že sa mu svokra zabila v jeho úplne novom aute. Kontroverzia čpiaca z jej výroku mi pálila oči do takej miery, až mi takmer začali slziť. Ako som tam tak stál, asi sa jej to zdalo ako večnosť, pretože zjavne cítila potrebu prerušiť trápne ticho veľmi opatrne a pošepky vyslovenou otázkou:

Je vám niečo?

Vtedy som sa nechtiac prebudil zo zamyslenia.

Oh nie, len premýšľam nad tým, čo ste práve povedali, pretože ako výsledok vášho výroku mi napadajú dve možnosti:

  1. buď vyzerám ako slušný a decentný človek a v našom dialógu som vás nejako urazil a v takom prípade sa vám ospravedlňujem, ale...
  2. osobne si myslím, že sme spolu viedli príjemný rozhovor, ale v tom prípade to znamená (keďže podľa vašich slov som presný opak toho ako vyzerám), že vyzerám ako totálny blbec...

Jej odpoveďou na moju analýzu situácie bol (našťastie) srdečný smiech.

Takto som to ale samozrejme nemyslela. Navonok vyzeráte byť prísny a nedostupný, ale ste, práve naopak, veľmi milý a ústretový.

hudy_lide_02

Fujtajbl, to mi ale odľahlo. Stále som však mal pocit, že by som bol oveľa radšej, keby tá svokra havarovala v inom aute, než v mojom. Každopádne, táto príhoda vo mne rezonovala ešte dlho po odchode zákazníčky z predajne a donútila ma na chvíľku sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, ako nás „huďákov“ na predajni vy zákazníci a návštevníci v skutočnosti vnímate. Kým pre vás vlastne sme? Koho v nás vidíte?

Určite si mnohí pamätáte (tí, ktorí ste prežili detstvo sledovaním socialistických detských zábavných relácií) Slniečko na rukavičke. Bola to relácia pre deti vysielaná v rokoch 1979–1989. Účinkovali v nej maskovaní herci. Jeden stvárňoval slniečko na rukavičke (už podľa názvu si viete predstaviť, že to bola rukavica natiahnutá na ruku, na ktorej bolo „hovoriace“ slnko). Druhý hral míma, ktorý nikdy nič nepovedal a všetko „hovoril“ iba posunkami a gestami (zhodou okolností ho hral vtedy začínajúci herec Jozef Tichý, čomu hovorím celkom slušný nomen-omen). A posledný stvárňoval kontroverznú postavu s menom Raťafák Plachta (predstavte si posteľnú plachtu natiahnutú na smrtku s neprirodzene dlhým krkom a s umrlčou hlavou, na ktorej sú asi 4 vlasy tvoriace nechutnú prehadzovačku). Dodnes detskí psychológovia riešia dilemu, čo všetko táto postava spôsobila vtedajšej mladej generácii predpubertálneho veku. Ale nech tomu bolo ako chcelo, ako deti sme vtedy na Raťafákovi frčali a pripravovali sa na budovanie socializmu.

Ja osobne som sa vždy tešil na predvianočné vysielanie, pretože v ňom sa všetci herci vyzliekli z kostýmov a my, deti, sme mohli vidieť, kto sa pod maskami v skutočnosti skrýva. Možno by bolo fajn, keby sme sa pred vami vyzliekli aj my, huďáci, samozrejme v prenesenom význame slova, a ukázali vám, kto sme.

hudy_lide_07

V prvom rade sme všetci huďáci hlavne úplne rovnakí ľudia, ako ste aj vy. A je úplne jedno, či mám na mysli tých, ktorých stretávate na takmer 40 predajniach, alebo na oboch e-shopoch, či v zákulisí. Osobne nepoznám ani jednu jedinú inú firmu, než HUDY, kde by si všetci ľudia vo firme tykali, počínajúc Jindrou Hudečkem (Hudym), pokračujúc generálnym riaditeľom a končiac na predajniach. Nezažil som ešte nikde inde tak vrelú a priateľskú atmosféru na spoločných mítíngoch alebo vo vzájomnej komunikácii, či na obchodoch. Tu by som mohol teoreticky aj skončiť, pretože tento odstavec sám osebe mnohé vysvetľuje. Ale poďme potlačiť káričku ešte trošku ďalej.

Ako som už povedal, sme normálni ľudia, ktorým, rovnako ako vám, skočí ráno cestou do práce chodec na prechod pre chodcov pred auto a keď je už na prechode tak spomalí a začne sa na vás s úškľabkom pozerať ako v aute zareagujete. Stavím sa, že veľmi dobre poznáte o čom hovorím. S úsmevom ho necháte prejsť a pokračujete ďalej. V potravinách sa na vás pokladníčka pozerá ako na totálneho loosera, lebo ju otravujete s dvoma rožkami a acidkom na raňajky. S úsmevom zaplatíte a pokračujete ďalej. Stále sme na rovnakej vlne?

hudy_lide_06

Sme však aj druh ľudí, ktorý miluje hory a veci s nimi spojené. Mnohí z nás sú vysokoškolsky vzdelaní, ale kvôli svojej posadnutosti a láske k horám sa vzdali svojich profesných plánov, kvôli ktorým vyštudovali a stali sa z nich tí, ktorí vám veľmi radi poradia a pomôžu na predajniach tak, aby ste si to na horách užili a vrátili sa z nich celí, nepoškodení, funkční a hlavne oddýchnutí. A radia vám z vlastných skúseností. Mnohí z huďákov majú za sebou niekoľko desaťročí na horách. A to aj napriek tomu, že (niektorí) navonok na to nevyzerajú. Zoberte si takého mňa. 110kg živej váhy a ksicht taký, že zákazníčka cíti potrebu vás utešiť a povedať vám, že ste presný opak toho ako vyzeráte... Popritom mám za sebou 20 rokov ako inštruktor (cvičiteľ) horolezectva a viac než stovku vylezených ciest v Tatrách. Vezmite si takého Bedřicha Smetanu, hluchý, ale pritom úžasný hudobný skladateľ. Málokto si však uvedomuje, že bol najprv hudobným skladateľom a ohluchol až neskôr...

Rovnako ako si vy škatuľkujete ľudí, to isté robíme aj my. Takisto používame nálepkové označenia na tzv. archetypy zákazníkov. Pár príkladov:

  • maliari – zákazníci, ktorí si potrebujú vytvoriť obraz toho, čo máme
  • omietkári – obzerači, ktorí len pozerajú, či im niečo nepadne do oka
  • skauti – potrebujú si na predajni urobiť prieskum
  • priateľ na telefóne – musí počkať na kamaráta aby mu poradil s výberom
  • filozofi – musia si to ešte premyslieť
  • samovrahovia – musia si to nechať prejsť hlavou
  • podpapučníci – musia počkať na manželku, aby im poradila
  • obete – ktoré iba čakajú, či ich niečo napadne...

Ako sami vidíte, chodia k nám rôzne typy povolaní, my privítame každého s úsmevom na perách, nech už sú jeho/jej dôvody na návštevu u nás akékoľvek.

hudy_lide_03

Chodia k nám samozrejme aj zahraniční zákazníci. Neviete si ani len predstaviť ako ťažko sa vysvetľuje Nemcovi, že rukávy na bunde mu nie sú dlhé, ale že sú mu akurát. A pretože si ako jedinú nemeckú frázu zo sovietskych vojnových filmov pamätám iba „Hände hoch!“, tak som ju naňho použil. Ruky mu vystrelili nahor a hneď pochopil, že rukávy musia byť dostatočne dlhé na to, aby mu zakryli zápästia aj keď dvihne ruky. Čiže ako vidíte, sme aj jazykovo zbehlí.

Sme veľmi trpezliví a chápaví. Pochopte, prosím, však aj vy, že pýtať si u nás pingpongové loptičky, štartovaciu šnúru na krovinorez, plavky a plutvy, je zbytočné, a že právnická poradňa a hodinárstvo sú vo vedľajšej budove... Takisto u nás nezoženiete ani boxerské rukavice, suspenzory, šípky alebo kolieska do korčulí. A, paradoxne, i napriek tomu, že nasledujúce pomôcky a potreby sa skutočne na horách používajú, v HUDY ich nehľadajte, sú to napr. prezervatívy, slivovica a slanina.

hudy_lide_04

Stále sa učíme novým veciam. Veľký dôraz kladieme aj na feedback z vašej strany a preto je pre nás veľmi zaujímavé sledovať napríklad aj to, ako používate tovar u nás zakúpený. Obdivujeme váš um a vynaliezavosť:

  • mamičky napríklad veľmi rady chodia kočíkovať v zime svoje ratolesti v rukaviciach od Rakoncaja, sú to vraj jediné rukavice, v ktorých ich neoziaba. Bárs by nie, keď sú to expedičné rukavice do extrémnych podmienok...
  • mádžo vrecká sú podľa našich zákazníkov napríklad vynikajúce na nosenie klincov na stavbe
  • oceľová karabína na uviazanie psa – keď zákazníčka vytiahla z peňaženky (kabelky) mopslíka, na ktorého chcela tú oceľovku povesiť, tak som sa zdesil. Chudák „pes“ klesol pod váhou karabíny na kolená a nepostavil sa, kým sme to z neho nedali preč. Vtedy pani pochopila, že „tudy cesta nevede...“
  • vysokohorské topánky sú napríklad veľmi vhodné na rýľovanie v záhrade
  • horolezecké čakany (ľudovo „motyčky“) sú vynikajúce na okopávanie buriny (musíte pochopiť, že slováci sú neskutoční záhradkári)
  • horolezecké mačky na lovenie mušlí v mori, aby sa nešmýkalo na mokrých kameňoch, atď....

hudy_lide_01

Sme samozrejme rodinne založení. Keď som pomáhal s výberom obuvi jednej zákazníčke a skúšala si Renegade GTX Mid, tak mi dala otázku, ktorú ako obchodníci nemáme veľmi radi. Opýtala sa:

A sú tie topánky dobré?

Nuž, keby neboli dobré, tak ich na predajni neponúkame, ale spomenul som si na môj rozchod s mojou bývalou frajerkou a zákazníčke som odpovedal:

Milá pani, keď som sa pred rokom rozišiel s mojou priateľkou tak mi ona i bývalá svokra vrátili všetky darčeky, ktoré som im kedy dal, ale tieto topánky si nechali...

Čiže ako sami vidíte, sme úplne normálni a bežní ľudia. Takže sa nás nemusíte báť. Oslovte nás na predajni, pýtajte sa... Ak vieme, odpovieme. Nie ste totiž iba našimi zákazníkmi, ste aj našimi známymi z hôr a mnohí ste aj našimi priateľmi.

A my, „HUĎÁCI“ sme tu pre vás.


Maroš BorzaMaroš Borza

Maroš prepadol čaru hôr pred 30 rokmi, z toho 20 rokov sa aktívne venoval „práci“ inštruktora (cvičiteľa) horolezectva. Za svoj najväčší úspech považuje fakt, že všetci jeho „žiaci“ ešte stále žijú. Je autorom turistického sprievodcu 1221 značkovaných turistických chodníkov na Slovensku.


Odebírat

Pin It on Pinterest